Ako podľa Vás vstup Slovenska do Európskej únie ovplyvnil Vašu prácu a oblasť dopravy, v ktorej už dlhoročne pôsobíte?

Túto otázku mi položila kolegyňa, ktorá pripravuje firemný spravodaj v našej firme. Svoju odpoveď prinášam aj čitateľom tohoto blogu:

Tak ako u všetkých prelomových situácií, kedy človek niečo získa a niečo stratí, tak aj v prípade vstupu Slovenska do Európskej únie sme všetci niečo získali a taktiež sme museli aj niečo obetovať. Z pohľadu medzinárodnej prepravy tovarov a obchodnej výmeny v rámci Európskej únie prevážili pozitívne skutočnosti nad negatívnymi. Keď porovnávame obdobie pred vstupom a po vstupe, tak najdôležitejším pozitívom podľa mňa bolo zjednodušenie a zrýchlenie prepravných procesov tým, že odpadli zbytočné zdržania dopravných prostriedkov pri zaclievaní a vyclievaní tovarov vo vnútrozemských colných úradoch, ako aj na colniciach pri prechádzaní hraničných prechodov. Zjednodušil sa výpočet dodacej lehoty, lebo sa odstránili bariéry colných úradov, ktoré boli závislé od ochoty alebo neochoty colných úradníkov urobiť svoju prácu. Každý z dopravcov sa bál protestovať proti pomalému postupu colníkov, lebo niekoľko hodinové čakanie sa rázom mohlo pretiahnuť aj na niekoľko dňové. Dodaciu lehotu tak dnes ovplyvňuje už len vzdialenosť, dohoda AETR, stav dopravnej techniky a personálu ako aj poveternostná a dopravná situácia na trase prepravy.

Tým, že sa odbúrali zbytočné zdržania na hraniciach sa podľa publikovaných informácií zvýšila prepravná kapacita o 20% čo bolo dobrou správou pre prepravcov, ale zlou správou pre dopravcov. To bolo prvou skúškou a negatívnou správou aj pre nás, keď kvôli vysokej konkurencii a prebytku prepravnej kapacity, začal narastať tlak na znižovanie cien, čo niektorí dopravcovia, ktorí nevedeli znížiť svoje náklady, alebo premietnuť oprávnené náklady do svojich cien za služby, museli riešiť ukončením tejto podnikateľskej činnosti. Ďalším negatívom posledného obdobia, aj keď to priamo nesúvisí s našim vstupom do EU bolo zvyšovanie nákladov dopravcov zvyšovaním cien pohonných látok a rozširovanie siete spoplatnených ciest, ktoré tiež významne zvyšovali náklady dopravcov, čo v spojení s hospodárskou krízou a ďalším tlakom na ceny prepráv spôsobilo krach viacerých dopravných firiem.

Neustále zmeny legislatívy spôsobené prispôsobovaním sa legislatíve Európskej únie, ako aj novým niekedy aj nie celkom vydareným nariadeniam a smerniciam produkovaným Európskym parlamentom, komplikovali a komplikujú prácu všetkým podnikateľským subjektom tak u nás, ako aj vo viacerých postkomunistických štátoch. Prijatie Eura ako našej národnej meny malo tiež zopár nedostatkov, na ktoré doplácame všetci, ale malo aj z môjho pohľadu pozitívny a nenahraditeľný prínos, lebo Slovenská koruna by mala vďaka všelijakým burzovým špekulantom dosť značné problémy, ktoré by negatívne ovplyvňovali celé národné hospodárstvo. Konkrétne v našom prípade to prispelo ku značnej eliminácii kurzových rozdielov, ktoré boli v niektorých prípadoch pre firmu našej veľkosti dosť podstatné a ohrozujúce, najmä keď sa jednalo o kurzové straty.

V každom prípade som rád, že Slovensko je členom veľkej Európskej rodiny.

Elektronické nákladné listy e-CMR ratifikované už aj na Slovensku

O elektzronických nákladných listoch som už na svojom blogu raz písal. Teraz mám pre Vás novinku. Podľa oznámenia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky publikovaného v Zbierke zákonov pod číslom 149/2014, bol Národnou radou v roku 2013 ratifikované pristúpenie nášho štátu ku podmienkam Dodatkového protokolu k Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) týkajúceho sa elektronického nákladného listu. Pre Slovensko začali ustanovenia tohoto Dodatkového protokolu platiť 22. mája 2014.

e-CMR

Do súčasnosti boli ratifikované 9 členskými štátmi ustanovenia Dodatkového protokolu Dohovoru e-CMR: Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Holandsko, Lotyšsko, Litva, Slovenská republika, Španielsko a Švajčiarsko. Dohovor e-CMR podpísali, ale ešte zatiaľ neratifikovali: Belgicko, Nórsko a Švédsko.

Veľké upratovanie v prezidentskom paláci

Veľké upratovanie v prezidentskom paláci. To ma napadlo, keď som dnes čítal oznámenie v Zbierke zákonov č.146/2014 Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o tom, že Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spolkovej republiky Nemecko o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave bola ratifikovaná prezidentom Slovenskej republiky 13. mája 2014.

Táto dohoda bola totižto podpísaná a predbežne vykonávaná ešte v roku 2002 a platnosť nadobudla v roku 2003. Dohoda ležala niekde zabudnutá v šuplíku pána prezidenta 12 rokov. Najlepšie na tejto dohode je to, že v súčasnosti nemá táto dohoda žiadny význam, lebo, tým, že Slovenská republika vstúpila do Európskej únie začali postupne platiť iné pravidlá aj čo sa týka medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej dopravy.

Praktický význam by táto dohoda získala len v tom prípade, keby Slovensko z Európskej únie vystúpilo. Dnes na to, aby ktorýkoľvek dopravca mohol vykonávať prepravné služby v rámci všetkých štátov Európskej únie pre cudzie potreby stačí len jedna Eurolicencia a nepotrebuje prepravné povolenia v jednotlivých štátoch, ako o tom hovorí čerstvo ratifikovaná dohoda. Uvidíme, aké dokumenty sa ešte nájdu v prezidentských šuplíkoch, ktoré mali byť dávno ratifikované po skončení veľkého upratovania.

Ďalšie rozšírenie siete spoplatnených ciest v Európe

Ďalšou krajinou v Európe, ktorá zavádza spoplatnenie svojej cestnej infraštruktúry je Rumunsko. Plánovaný termín spustenia vyberania poplatkov za využívanie ciest v Rumunsku je v roku 2016.