Tento dohovor bol dojednaný
v roku 1956 v Ženeve. V našej republike, ktorá bola vtedy
súčasťou Československej socialistickej republiky, začal tento dohovor platiť
koncom roku 1974 a po prvý krát bol publikovaný vyhláškou ministra
zahraničných vecí č. 11/1975.
V roku 1978 bol v Ženeve podpísaný Protokol k dohovoru
CMR, ktorý upravoval článok 23. popisujúci náhrady škody. Národná rada SR
ratifikovala tento protokol koncom roku 2007. V Zbierke zákonov bol
publikovaný v oznámení č. 163/2008
V roku 2008 bol dodatkovým
protokolom doplnený Dohovor CMR. Doplnenie sa týkalo elektronického nákladného
listu. Tento dodatkový protokol zatiaľ nebol v našom štáte ratifikovaný.
Toľko z histórie až po
súčasnosť. Poďme sa pozrieť na to, o čom ten Dohovor CMR vlastne je.
Základným účelom tohto dohovoru
(podobne ako u väčšiny mnohostranných zmlúv) je zjednotiť pravidlá v medzinárodnej
cestnej preprave tovarov a tým podporiť rozvoj medzinárodného obchodu.
Z praktického hľadiska to má veľmi veľký význam pre dopravcov aj
prepravcov, lebo keby takýto dohovor neexistoval, všetko by sa riadilo
národnými predpismi. Povedzme si úprimne, človek má čo robiť, aby pochopil
niektoré zákony, vyhlášky a nariadenia vo svojom materinskom jazyku, nie
to ešte v cudzom a jeden dokument nahrádza desiatky iných.
Na tomto mieste by som rád zdôraznil,
že kabotážne prepravy sa neriadia medzinárodnými dohovormi a pravidlami.
Každý dopravca, ktorý kabotážne prepravy robí, by mal preto poznať aj predpisy
daného štátu na vykonávanie prepravy na jeho území. (Kabotážne prepravy = vnútroštátne prepravy vykonávané dopravcom
z iného štátu napríklad, keď náš dopravca robí vnútroštátne prepravy
v Nemecku, čiže keď miesto nakládky aj miesto vykládky je v Nemecku.)
O medzinárodnú prepravu sa
jedná vtedy, keď miesto nakládky je v inom štáte ako miesto vykládky. Aby
sa dal aplikovať Dohovor CMR pri medzinárodnej preprave tovarov, musí byť buď
miesto nakládky alebo miesto vykládky v štáte, ktorý je signatárom tohto
dohovoru.
Existujú tri výnimky, kedy sa
preprava nemôže uskutočniť podľa Dohovoru CMR aj napriek tomu, že sa jedná
o medzinárodnú prepravu.
- Je to pri preprave poštových zásielok, ktoré podliehajú medzinárodným poštovým dohovorom
- Pri preprave telesných pozostatkov – mŕtvych osôb
- Pri preprave sťahovaných zvrškov – čiže všetkého toho čo si človek berie so sebou keď sa sťahuje z jedného miesta na iné – nábytku, elektrických spotrebičov, oblečenia a bytových doplnkov a podobne.
Dohovor CMR upravuje pravidlá,
práva, povinnosti a zodpovednosti dopravcu a prepravcu, upravuje
uzatváranie a realizáciu prepravných zmlúv ako aj postupy pri uplatňovaní
náhrady škody. Popisuje čo majú obsahovať sprievodné dokumenty ku preprave.
Popisuje najdôležitejší dokument pri preprave tovarov a tým je bezpochyby
nákladný list CMR (skrátene CMR-ka alebo Camrák). Je to úradný dokument, ktorý
má štandardizovanú formu a je písaný zvyčajne v dvoch jazykoch.
Nákladný list CMR je číslovaný a väčšinou si ho zabezpečuje dopravca. Dá
sa kúpiť v predajniach, kde sa dajú zohnať aj iné formuláre používané
v podnikaní (napríklad ŠEVT). Niektorý dopravcovia, logistické
a zasielateľské firmy si dávajú vytlačiť svoje CMR-ky, kde je aj logo ich
spoločnosti.
Každá sada CMR-iek má bežne 5
a niekedy až 7 samo-prepisovacích listov.
-
Prvý červený list je určený odosielateľovi a je
dokladom pre odosielateľa, že tovar bol odovzdaný dopravcovi na prepravu.
-
Druhý modrý list je určený príjemcovi tovaru, aby vedel
koľko tovaru má od dopravcu prevziať.
-
Tretí zelený list je určený dopravcovi, je zároveň
dokladom, potvrdzujúcim, že tovar bol odovzdaný príjemcovi.
-
Štvrtý a piaty čierny list slúžia na účely
fakturácie.
-
Šiesty a siedmy čierny list slúžili najmä pre
potreby colných úradov v minulosti.
Na CMR-ke sú spravidla uvedené
povinné nasledovné údaje:
a) miesto a dátum
vystavenia,
b) meno a adresu odosielateľa,
c) meno a adresu dopravcu,
d) miesto a dátum prevzatia zásielky a miesto jej určenia,
e) meno a adresu príjemcu,
f) obvyklé pomenovanie povahy prepravovanej veci a druh obalu; pri veciach nebezpečnej povahy ich všeobecne uznávané označenie,
g) počet kusov, ich zvláštne značky a čísla,
h) hrubú váhu zásielky alebo iným spôsobom vyjadrené množstvo tovaru,
i) náklady spojené s prepravou (dovozné, vedľajšie poplatky, clá a ostatné výdavky vznikajúce od okamihu uzavretia zmluvy až do vydania zásielky),
j) pokyny potrebné pre colné a iné úradné konania,
k) údaj o tom, že preprava aj napriek akejkoľvek opačnej doložke podlieha ustanoveniam tohto Dohovoru.
b) meno a adresu odosielateľa,
c) meno a adresu dopravcu,
d) miesto a dátum prevzatia zásielky a miesto jej určenia,
e) meno a adresu príjemcu,
f) obvyklé pomenovanie povahy prepravovanej veci a druh obalu; pri veciach nebezpečnej povahy ich všeobecne uznávané označenie,
g) počet kusov, ich zvláštne značky a čísla,
h) hrubú váhu zásielky alebo iným spôsobom vyjadrené množstvo tovaru,
i) náklady spojené s prepravou (dovozné, vedľajšie poplatky, clá a ostatné výdavky vznikajúce od okamihu uzavretia zmluvy až do vydania zásielky),
j) pokyny potrebné pre colné a iné úradné konania,
k) údaj o tom, že preprava aj napriek akejkoľvek opačnej doložke podlieha ustanoveniam tohto Dohovoru.
Ďalej
môžu byť doplnené aj nasledovné nepovinné údaje:
a)
zákaz prekládky,
b)
výdavky, ktoré preberá na seba odosielateľ,
c)
výšku dobierky, ktorá sa má vyberať pri dodaní zásielky,
d)
cenu zásielky a sumu vyjadrujúcu osobitný záujem na dodaní,
e)
pokyny odosielateľa dopravcovi týkajúce sa poistenia zásielky,
f)
dohodnutú lehotu, v ktorej sa má preprava uskutočniť,
g)
zoznam dokladov odovzdaných dopravcovi.
Mali by tam byť uvedené aj
výhrady dopravcu pri preberaní tovaru ( v kolónke 18), kde sa dá pomocou číselného
alebo číselno-písmenového kódu pomerne presne vyjadriť výhrada dopravcu (
napríklad kód 3 znamená poškodený obal, kód 5c) znamená, že kontrola počtu
kusov nie je možná z toho dôvodu, že sa jedná o veľký počet balených
kusov, alebo kód 8 znamená premočený tovar). V prípade zistenia
poškodenia alebo nejakej výhrady
dopravcu na nakládke, by mal dopravca kontaktovať objednávateľa prepravy
a vyžiadať si pokyny na ďalšiu realizáciu prepravy. Tu by som odporúčal
dopravcovi, aby tiež urobil fotodokumentáciu, kde by bol jasne viditeľný dôvod
výhrady. Pokiaľ dopravca nezaznamená žiadnu výhradu pri nakládke, berie sa za
to, že tovar bol naložený v poriadku a v takom množstve, aké sa
uvádza na CMR-ke.
Na CMR-ke môžu byť, okrem
potvrdenia o prevzatí tovaru príjemcom od dopravcu, aj iné záznamy
príjemcu pri preberaní tovaru, a to najmä vtedy, keď tovar dovezený
príjemcovi bol zjavne poškodený, alebo pri chýbajúcom tovare. V toto
prípade zvykne príjemca urobiť aj protokol o škode
a fotodokumentáciu, ktoré slúžia najmä pre potreby poisťovne, prípadne
dokazovanie zodpovednosti v prípade súdneho sporu..
V ďalších kapitolách
dohovoru sú popísané povinnosti odosielateľa a dopravcu ich zodpovednosti
a práva od prevzatia tovaru na prepravu až po doručenie príjemcovi.
Zodpovednosť dopravcu začína
v momente, keď prevezme tovar na prepravu a končí v momente
vydania tovaru príjemcovi. Dopravca zodpovedá za poškodenie alebo stratu
zásielky počas prepravy a tiež za prekročenie dodacej lehoty. Pri prevzatí zásielky na prepravu dopravca
preskúma:
a) správnosť
údajov v nákladnom liste o pocte kusov a o ich značkách a číslach,
b) zjavný stav zásielky a jej obalu.
b) zjavný stav zásielky a jej obalu.
Ak odosielateľ odovzdáva na prepravu nebezpečnú
zásielku, je povinný upozorniť dopravcu na presnú povahu nebezpečenstva,
ktoré z tejto zásielky vyplýva, prípadne mu oznámiť, aké bezpečnostné
opatrenia treba urobiť. Ak toto upozornenie nie je zapísané v nákladnom liste,
je povinnosťou
odosielateľa
alebo príjemcu preukázať iným spôsobom, že dopravca vedel o presnej povahe
nebezpečenstva spojeného s prepravou zásielky. Dôležité je, že toto platí aj
pri preprave nebezpečného tovaru v podlimitnom množstve, kedy nie je
potrebná ADR výbava ani osobitne preškolená osádka vozidla.
Dopravca môže nebezpečné zásielky, o nebezpečnej povahe
ktorých nevedel, kedykoľvek a kdekoľvek zložiť, zničiť alebo
zneškodniť,
a to bez akejkoľvek povinnosti nahradiť škodu; okrem toho odosielateľ zodpovedá
za všetky výdavky a škody, ktoré vznikli odovzdaním takej zásielky na
prepravu alebo počas jej prepravy.
Dohovor CMR popisuje aj podávanie
reklamácií a žalôb pri plnení prepravnej zmluvy. Reklamácie voči
dopravcovi môžu byť z dôvodu poškodenia alebo straty prepravovaného tovaru
alebo z dôvodu prekročenia dodacej lehoty. Nárok na náhradu za prekročenie dodacej lehoty možno uplatniť
len vtedy, ak bola dopravcovi zaslaná písomná výhrada do 21 dní po tom, čo
zásielka bola doručená príjemcovi. Ak
príjemca pri preberaní zásielky zistí zjavné poškodenie alebo chýbajúcu časť
zásielky musí ihneď najneskôr však do 7 dní upovedomiť o tom dopravcu
písomnou výhradou. Pri poškodení tovaru, ktoré nie je zjavne znateľné musí tak
urobiť do 7 dní od zistenia tohto poškodenia. V mojej dlhoročnej praxi som
sa nestretol s tým druhým prípadom, že by sa dodatočne reklamovalo
poškodenie po určitom čase, myslím si že dokazovanie, že poškodenie zavinil
dopravca je dosť problematické, pretože poškodenie tovaru mohlo byť spôsobené
ešte pred začatím prepravy alebo počas manipulácie v skladoch odosielateľa
alebo príjemcu.
Párkrát som sa stretol s mylnou domnienkou prepravcu, že
dopravca zodpovedá za poškodenie alebo stratu tovaru do plnej výšky hodnoty
tovaru, čo nie je celkom pravda. V niektorých prípadoch by som odporúčal
poistiť prepravovaný tovar. Podľa protokolu k dohovoru CMR je stanovený max.
limit náhrady škody, za ktorý ručí dopravca - 8,33 XDR za každý začatý chýbajúci/poškodený
kilogram hmotnosti tovaru. Taká suma je krytá aj Poistením zodpovednosti
dopravcu nazývaného aj poistením CMR. Ak je však v CMR-ke uvedená cena zásielky alebo osobitný
záujem na dodaní, v tomto prípade dopravca ručí do plnej výšky hodnoty tovaru takto uvedenej. Pri úplnej strate
zásielky musí v tomto prípade dopravca zaplatiť úplnú hodnotu tovaru, ako
aj dovozné, clo, DPH, spotrebné dane, atď. (ak by boli aktuálne). Pokiaľ je
táto hodnota vyššia ako suma poistného krytia zodpovednosti dopravcu odvodená
od dohovoru CMR, dopravca musí takýto tovar pripoistiť. Týka sa to najmä
ľahkých a drahých tovarov.
Ak bude
prekročená dodacia lehota, a príjemca preukáže, že škoda vznikla
z tohto dôvodu, dopravca je povinný uhradiť len do výšky dovozného. V praxi
najmä pri prepravných zmluvách so zákazníkmi z automobilového priemyslu sa
stretávame aj s požiadavkou na náhradu škody pri zastavení výrobnej linky.
Niektoré poisťovne ponúkajú aj poistenie tohto rizika, ktoré je podľa môjho
názoru nad rámec dohovoru CMR.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára