Dohoda AETR – zjednotenie pravidiel a zvýšenie bezpečnosti na cestách

Európska dohoda o práci osádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave.

Bezpečnosť na našich cestách určujú tri základné parametre: stav cestnej infraštruktúry, technický stav vozidla a ľudský faktor v osobe vodiča.

Stav cestnej infraštruktúry a technický stav vozidla riešia iné normy, nariadenia a zákony. Ten ľudský faktor v osobe vodiča medzinárodnej nákladnej a osobnej dopravy a eliminovania s tým spojených rizík rieši práve dohoda AETR. Myslím si totiž, že hlavným účelom tejto dohody je zaistiť bezpečnosť nielen vodičov kamiónov a autobusov, ale všetkých účastníkov cestnej premávky, ktorí sa pohybujú po cestách. Pretože pri dodržiavaní pravidiel tohto dohovoru je znížené riziko, že unavený vodič spôsobí dopravnú nehodu, ktorej následky môžu byť a bohužiaľ aj bývajú katastrofálne, pretože štyridsať tonová masa, ktorá sa pohybuje nekontrolovateľným spôsobom môže narobiť riadnu paseku.

Občas sa stretávame s tým, že prepravca požaduje dodanie tovaru čo najrýchlejšie (najlepšie už včera), keď dopravca má eliminovať sklz vo výrobe a doručiť tovar  príjemcovi v dohodnutom termíne. Samozrejme každý dopravca sa snaží urobiť pre to maximum, nie vždy sa však predstava prepravcu dá aj skutočne realizovať cestným dopravným prostriedkom. Dobu trvania samotnej prepravy určujú tri parametre: vzdialenosť, rýchlosť pohybu dopravného prostriedku a doba vedenia a odpočinku vodiča alebo vodičov, ktorí sa na preprave podieľajú.

Dohoda AETR bola u nás prijatá v roku 1976 a publikovaná vo vyhláške  č. 108. Potom bola niekoľko krát novelizovaná a doplňovaná do dnešnej podoby.

Podľa tejto dohody je celkový čas vedenia vozidla medzi dvomi dennými odpočinkami maximálne 9 hodín a dva krát do týždňa je to 10 hodín, pri čom maximálna nepretržitá doba vedenia vozidla je 4,5 hodiny a po tom musí nasledovať bezpečnostná prestávka v trvaní 45 minút alebo denný odpočinok v trvaní 11 hodín, ktoré môžu byť v rámci 24 hodín rozdelené aj na 2-3 časti, ktorých aspoň jedna musí mať aspoň 9 hodín.

V rámci týždenného pracovného času môže vodič viesť vozidlo maximálne 56 hodín a potom musí nasledovať týždenný odpočinok v trvaní 45 hodín, ktorý môže byť skrátený na 36 alebo 24 hodín. Celková doba vedenia vozidla nesmie presiahnuť 90 hodín v období dvoch po sebe nasledujúcich týždňov.

Do roku 1995 sa na zaznamenávanie týchto časov používali osobné kontrolné knižky, ktoré nahradili analógové tachografy, kde na záznam uvedených skutočností boli používané tachografové krúžky a neskôr ich nahradili digitálne tachografy, kde sa na záznam používajú čipové karty vodičov.

Do doby prepravy samozrejme musíme ešte započítať prípadné štátne sviatky alebo soboty a nedele a s tým súvisiace zákazy jázd nákladných automobilov s celkovou hmotnosťou nad 7,5 t vo všetkých štátoch, cez ktoré vedie prepravná trasa. Výnimky, na ktoré sa zákaz jázd nevzťahuje sú: preprava rýchlo-skaziteľných potravín, preprava pohonných hmôt, preprava komodít v rámci sezónnych poľnohospodárskych prác a v prípade udelenia jednotlivých výnimiek.

Príklad na výpočet doby trvania prepravy z Madridu do Bratislavy na vzdialenosť 2435 km za predpokladu, že vozidlo sa bude pohybovať priemernou rýchlosťou 65 km/h a 1 vodič bude dodržiavať podmienky dohody AETR:

Čistá doba vedenia vozidla  vychádza na 37,5 hodiny. Ku tomu však musíme pripočítať 3 denné odpočinky v trvaní 33 hodín a 4 bezpečnostné prestávky v trvaní 3 hodín ako výsledná doba prepravy z Madridu do Bratislavy vychádza 73,5 hodiny v prípade, že do prepravy nebude zasahovať štátny sviatok, víkend so zákazom jazdy, nepredvídateľná udalosť so zastavením premávky alebo týždenný odpočinok vodiča. Vtedy by sa ten čas úmerne predĺžil.